a.k.a Ako vegánstvo nejeden život zachránilo
Mala raz jedna vdova dve deti. Chlapca a dievča, Janka a Marienku. Tí často chodievali do lesa vymýšľať. Celé dni sa na iFón natáčali, na TikToku swajpovali, nové fotečky do storičiek pridávali a o to, kto bude mať viac lajkov sa hádali. Vždy sa potom vrátili domov hladní a horúcou kašou od mamičky sa ládovali. Vegánskou samozrejme. So zvýšeným obsahom bielkovín a vlákniny.
Jedného slnečného dňa si išli deti lesom, cestami-necestami. Až ich zrazu zastihla noc uprostred hlbokého lesa. Nelenili, zapli blesk, otvorili Google Mapy a cestičku domov si vyhľadali. Idú si idú, keď odrazu, kde sa vzal tu sa vzal, perníkový domček pred nimi stál. Na mape nebol, z čoho deti ostali úplne vystrašené. Dvere domčeka sa so škripotom otvorili. Vyšla z nich starenka s hustými striebornými vlasmi a milo sa na deti usmiala. Janko s Marienkou aj na strach zabudli, i na to, že sa majú domov vrátiť. Starenka vedela, ako zapôsobiť. S lákaním zatúlaných detí do domčeka mala bohaté skúsenosti. Už pár si ich kedysi chcela poriadne vykŕmiť, upiecť a zjesť.
“Vitajte dietky,” prihovára sa im milo “nebojte sa, dnes večer môžete ostať u mňa. Mám dve teplé postele a dosť kakaa a peníkov na večeru i na raňajky.”
Perníky i kakauko lákali deti svojou vôňou dnu do domčeka. Janko už vykročil, už naťahoval svoju rúčku k perníčku, už-už ho držal...keď v tom ho Marienka zastavila:
“Počkaj Janko, isto nie sú vegánske. A toľko cukru takto večer, predsa nemôžeme. Čo by na to povedala naša mamička?!” Musel Janko dať Marienke za pravdu. Stiahol ruku a hovorí:
“Ďakujeme milá starenka, no perníky sú z vajec, cukru i tuku. A také veci dnešné deti nejedia. My potrebujeme bielkoviny, vlákninu, prírodné cukry a zdravé tuky.”
Babička ani slovko nepovedala. Len nahnevane zabuchla pred deťmi dvere. Ešte dlho potichu nadávala na dnešnú mládež, ktorej už, ale vôbec nerozumie a už nikdy viac s nimi nechce mať nič spoločného. Aj tak sú tie deti len samá kosť a koža.
Nuž čo. Janko s Marienkou sa samozrejme pred perníkovou chalúpkou zopárkrát odfotili, postli fotky všade kam im napadlo a hybaj domov na vegánsku kašu. Mamička sa už iste bojí.
Na druhý deň ráno sa deti prebudili a prekvapene zistili, že fotka perníkového domčeka má najviac lajkov zo všetkých. Nuž rozhodli sa opäť miesto nájsť, a pridať domček na Google mapách. Z perníkovej chalúpky sa stalo "the most instagrammable place of 2020". A tak k babičke začali chodiť húfy detí. Všetky však odmietali jej perníčky. Každé sa len odfotilo, nechalo jej zopár drobných a išlo naspäť odkiaľ prišlo.
Dukáty sa však babičke zapáčili. Postupne ju viac ako chutné mäsko detičiek, začali lákať ich dukáty. Premýšľala. Spomenula si na slová Janíka, o dnešných deťoch. A tak dostala nápad otvoriť si bistro. Začala piecť perníčky so zníženým obsahom cukrov, tukov, zvýšením obsahom vlákniny, a to všetko vo vegánskej i nevegánskej verzií. A to sa vám ešte len začali diať veci. K perníkovému domčeku chodili ľudia z celého sveta. Starenka často menila design chalúpok i ponuku koláčikov. Darilo sa jej, dukátov sa zbierali, a ona už nikdy nemusela čakať na detičky, ktoré by si mohla ugrilovať a zjesť.